Farnosť Stará Bystrica
Máme moc byť v raji s Bohom už teraz, byť šťastní s Ním aj v tejto chvíli ak milujeme ako On miluje, ak pomáhame ako On pomáha, ak dávame ako On dáva, ak slúžime ako On slúži.
Matka Tereza

Pohreb II.

2. katechéza o pohrebe

(32. cezročná nedeľa v roku A)

 

Prežívame dni, v ktorých sa končí liturgický rok. Cirkev nás aj Božím slovom privádza k myšlienke na cieľ nášho života, k myšlienke konca nášho života na tejto zemi a čo bude nasledovať potom.

Dnes sme počúvali v evanjeliu krásne Ježišovo podobenstvo o múdrych a nerozumných pannách (Mt 25, 1-13).

Vyjsť v ústrety ženíchovi je azda ten najkrajší obraz, najkrajšia metafora pre náš ľudský život. Každou minútou sa približujeme k tomu, ktorý nám ide oproti – pokiaľ sa zriekame seba a žijeme pre neho. Veď pre neho sme stvorení, pre vzťah tej najdôvernejšej lásky, preto prišiel pre nás.

V ústrety ženíchovi vyšli panny – družičky. Nerozumné i múdre. Čeština používa výrazy pošetilé a prozíravé. Teda pochabé a prezieravé. Je dôležité, aby sme si opäť priznali, že v každom z nás je oboje – prezieravosť aj pochabosť. Sme ale pozvaní, aby sme postupne uprednostňovali to múdre a Božie v nás. A to ide jediným spôsobom: priznať si, že sami od seba sme nenapraviteľne pochabí, že potrebujeme jeho múdrosť.

Toto evanjelium nachádzame aj medzi textami Spomienky na zosnulých, ako aj v pohrebnom obrade. Veď naša smrť, to je to stretnutie so ženíchom. A pohrebný obrad nesie v sebe známky tohto stretnutia.

 

Kniha Pohrebné obrady obsahuje úvod, z ktorého vyberám pár viet. (Kto by chcel, môžete príležitostne do tejto knihy nahliadnuť a prečítať si tento úvod a inštrukciu, možno sa dozviete veľa zaujímavého.)

Pri pohrebe svojich bratov a sestier majú kresťania vyjadriť svoju pevnú nádej na večný život. ... Treba odmietnuť prázdnu, vonkajšiu honosnosť pohrebu, patrí sa však preukazovať úctu telám zomrelých veriacich, veď boli chrámom Ducha Svätého. (Pohrebné obrady, Úvod, 2)

V rámci katechizácie by sa všetci mali systematicky učiť pohrebným spevom, aby ich veriaci poznali a aby sa na pohrebe aktívne zúčastňovali. (Pohrebné obrady, Inštrukcia, 4)

Teda vidíte, že to trýznenie, ktoré vás postihlo minulú nedeľu, :) nie je iba z mojej hlavy, ale je to odporúčanie z liturgickej knihy.

V prosbách pri bohoslužbách za zomrelých Cirkev používa predovšetkým žalmy, ktorými vyjadruje svoju bolesť a účinne posilňuje nádej. Preto sa duchovní pastieri majú náležite starať o to, aby naučili svojich veriacich dobre a dôkladne rozumie aspoň niektorým žalmom, medzi inými aj tým, ktoré sa používajú v pohrebnej liturgii. (Pohrebné obrady, Úvod, 12)

Dnes si bližšie priblížime jeden zo žalmov.

 

V úvode pohrebného obradu spievame Žalm 130 – De profundis – volanie z hlbín. Má v nadpise: „pútnický žalm“ alebo „žalm vystupovania“. V poznámke k nemu čítame: Je to kajúci žalm, ale ešte viac žalm nádeje. Kresťanská liturgia za zomrelých ho často používa, nie natoľko ako žalospev, ale skôr ako modlitbu, v ktorej je vyjadrená dôvera v Boha Vykupiteľa.

Pápež blahej pamäti Benedikt XVI. vo svojej katechéze o tomto žalme hovorí:

„Je to jeden z najznámejších a najobľúbenejších žalmov kresťanskej tradície. V ľudovej zbožnosti sa stal jedným z najobľúbenejších kajúcnych žalmov. Z hľadiska uplatnenia tohto žalmu pri pohrebných obradoch jeho text predovšetkým zvelebuje Božie milosrdenstvo, je spevom o zmierení medzi hriešnikom a Pánom, spravodlivým Bohom.

Na začiatku počujeme hlas vychádzajúci z hlbín zla a hriechu. Žalmista sa obracia na Pána slovami „Volám k tebe, Pane“. ... „Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí? Ale ty si milostivý a my ti chceme v bázni slúžiť“. Na to, aby sme získali bázeň, postoj úcty spojenej s láskou, neslúži trest, ale odpustenie. Viac než hnev Boha má v nás vzbudiť posvätnú bázeň jeho štedrá a odzbrojujúca veľkodušnosť. Boh skutočne nie je neúprosným vladárom, ktorý odsudzuje vinníka, ale milujúcim Otcom, ktorého nemáme milovať zo strachu pred trestom, ale pre jeho láskavosť, s akou nám je ochotný odpustiť.

Za tým nasleduje: „Spolieham sa na teba, Pane, moja duša sa spolieha na tvoje slovo; moja duša očakáva Pána“. V srdci kajúcnika sa rodí očakávanie, nádej, istota, že Boh vyriekne slovo oslobodenia a zotrie hriech.“

Toľko z katechézy pápeža Benedikta.

Doma sa, prosím, vráťte k tomuto žalmu, prečítajte si ten či onen preklad, tiež poznámky, prípadne celú pápežovu katechézu. (Pri pohrebe sa používa starší preklad tohto žalmu.)

 

Aj refrén, responzórium k tomuto žalmu Circum dederunt me gemitus mortis dolores inferni, ktoré v slovenskom preklade znie dosť pochmúrne: Už ma obkľúčili smrteľné stony, úzkosti záhrobia, je prevzaté zo žalmu – Žalm 18. V ňom čítame: Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie, ... ovinuli ma povrazy záhrobia, zovreli ma osídlia smrti. V úzkosti som vzýval Pána a volal som k svojmu Bohu. A ten žalm začína: Milujem ťa, Pane, moja sila; Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj. Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem. – Skrátka: volanie k Pánovi. Tak to aj spievame: K tebe volám, Pane, lebo nádej a záruka si moja v kráľovstve pokoja.

R/.  K tebe volám, Pane, lebo nádej a záruka si moja v kráľovstve pokoja.
Z hlbočín volám k tebe, Pane, - ó, Pane, počuj môj hlas.
Maj svoje uši nachýlené - na moje prosby hlasité.
Keby si, Pane, zachovával neprávosti v pamäti, - Pane, kto obstojí?

R/.  K tebe volám, Pane, lebo nádej a záruka si moja v kráľovstve pokoja.
Lež u teba je odpustenie hriechov, - aby sa s úctou tebe slúžilo.
Ja dúfam v Pána, - dúfa duša moja v jeho slovo.
Vyčkáva duša moja Pána, - väčšmi než dennicu strážcovia.

R/.  K tebe volám, Pane, lebo nádej a záruka si moja v kráľovstve pokoja.
Väčšmi než na dennicu strážcovia - vyčkáva ľud Boží na Pána.
Lebo je pri Pánovi milosrdenstvo - a hojné vykúpenie u neho.
Odpočinutie večné daj mu/jej, Pane - a svetlo večné nech mju/jej svieti.

R/.  K tebe volám, Pane, lebo nádej a záruka si moja v kráľovstve pokoja.

 

Minule sme precvičili spev na rozlúčku Svätí Boží, príďte na pomoc. V tejto myšlienke pokračuje aj ďalší spev, ktorý používame pri vynášaní rakvy: Do raja večného... Veď viem, že zomrelý neodchádza do neznáma, do ničoty, prechádza pred tvár Boha, do nebeskej vlasti, kam ho sprevádzajú a vítajú anjeli a svätí.

Do raja večného nech ťa sprevádzajú anjeli,
nech ťa tam prijmú mučeníci a privedú do nebeskej vlasti.
Nech ťa privíta zbor anjelov,
aby si s Lazárom, kedysi chudobným, mal život večný.

Nuž a to je zasa je to výzva pre nás: žiť tak, aby – raz, keď tento spev budú iní spievať pri našom pohrebe –obsah tohto spevu bol pre nás skutočnosťou. Teda nežiť pochabo, ale prezieravo – ako nás učí dnešné evanjelium. K múdrosti života totiž nestačí len vedieť, že ženích nám ide v ústrety, ale sa na to aj poriadne pripraviť – mať aj olej v nádobách.

 

  • Na štúdium:

Žalm 130
Žalm 18
Katechéza Benedikta XVI. o žalme 130


 

 

Farnosť Stará Bystrica 2011
Powered by Sincerus CMS