Sväté misie
Misie sú istým spôsobom duchovnými cvičeniami. Nekonajú sa v uzatvorenej spoločnosti, v uzatvorenom dome, ale prebiehajú vo farnostiach. Kánon 770 Kódexu kánonického práva nám o nich hovorí: "Farári majú podľa predpisov diecézneho biskupa v istých obdobiach usporiadať kázne, ktoré sa nazývajú duchovnými cvičeniami a svätými misiami, alebo iné formy kázní, primerané potrebám."
Andrej Radlinský píše: Každý kresťan katolík nemôže sa pre svoje hmotné a rodinné pomery vzdialiť, aby s utiahol na duchovné cvičenia na niekoľko dní. No ani tak neprestáva povinnosť jeho duchovného zdokonalenia. To, čo prinesú do duše jednotlivcov exercície, majú priniesť do duše celej farnosti miestne misie...
Kristus Pán zveril kľúče od večného spasenia apoštolom a ich nástupcom, biskupom a kňazom ako rozdávačom Božích tajomstiev. On sám však dopodrobna neustanovil, kedy a ako majú rozdávať tieto Božie tajomstvá, t. j. kedy a ako vyučovať svätej viere a vysluhovať sviatosti. Odkázal ich len na riadenie Ducha Svätého, Ducha múdrosti a rady, o ktorom im sľúbil, že ostane s nimi a s Cirkvou až do skončenia sveta. Vo Svätom písme (Sk 2,42) čítame, že veriaci „zotrvávali v apoštolskom učení, v účastenstve na lámaní chleba a v modlitbách". Čas a spôsob bohoslužieb a hlásania Božieho slova menil sa podľa rozličných potrieb.
Keď vznikol nejaký protirečivý, viere nebezpečný blud, Kristovi služobníci sa chopili duchovného meča, kázní. V taký čas sa neuspokojili s riadnym kázaním, ale tým častejšie a horlivejšie kázali a vyučovali ľud, čím bol blud nebezpečnejší a čím väčšmi ľuďom vŕtal v hlave. Keď apoštolskí mužovia zbadali, že klesajú dobré mravy a veriaci sa akosi odchyľujú od horlivosti kresťanskej náuky, v mimoriadnych kázňach prosili, hrozili i karhali. Keď Kristovým prívržencom hrozilo prenasledovanie alebo ich trápil mor, veriaci pod dojmom kázní častejšie a horlivejše prichádzali po posilnenie k stolu Pána. Nikto nemôže tvrdiť, že by v Cirkvi nebolo bývalo takých pobožností, ako sú teraz misie. Áno, misie vždy boli a v každom čase nachádzame misionárov, t. j. kňazov, čo viedli mimoriadne pobožnosti, spojené s kázňami. Spomeňme svätého Ignáca mučeníka, biskupa v Antiochii (67 - 107). Cisár Traján ho odsúdil na smrť. Odviedli ho do Ríma na smrť. Všade, kadiaľ šiel, povzbudzoval veriacich, aby sa chránili kacírov a verne sa pridŕžali apoštolského podania viery. - Svätý Atanáz (326 - 373), biskup v Alexandrii, najjasnejšia hviezda východnej Cirkvi, nepremožiteľný obranca katolíckeho učenia proti bludu, pred ktorým chránil veriacich ustavičným vyučovaním, veľa písal o pravom učení v listoch severoafrickým biskupom. - Svätý Augustín (395 - 430), biskup v Hippo, vidiac, že nemožno zdolať blud donatistov obyčajnými prostriedkami, častejšie vykladal kresťanské učenie a veriacich často povzbudil, aby rozdvojených bratov láskou a prívetivosťou priviedli späť do Cirkvi. - Svätý Bernard z Clairvaux, najslávnejší cirkevný učiteľ 12. storočia, duša kňazského stavu, radca kniežat radosť národov, viac ráz bol nútený opustiť kláštorné múry a cestovať na rozličné miesta na spôsob dnešných misií. Všade tak vznešene a účinne kázal, že ho volali učiteľom medoústym. Svojimi kázňami ako ostrým mečom šťastlivo vysekal tŕnie a bodľač neprávosti spomedzi národov, utíšil nenávisť medzi kniežatami, zmiernil ctižiadosť medzi duchovnými, zarazil samopašnosť života všeobecného ľudu a vôbec sa postavil proti všetkému, čo špatilo Pánovu roľu.
Keď v 13. storočí mravy národov upadali a pri nových kacírstvach ochabovala horlivosť vo viere, proti čomu sa nevládali dostatočne postaviť predošlé slávne rehole cistercitov, premonštrátov a kartuziánov, Boh vzbudil dvoch vynikajúcich mužov, svätého Dominika a svätého Františka z Assisi, ktorí proti bludárstvu postavili náuku čistého kresťanského učenia a proti márnotratníctvu a požívačnosti pokornú chudobu. Títo svätí mužovia svojim reholiam, dominikánom a františkánom, zanechali akoby v testamente, aby sa ich členovia rozišli po svete a apoštolskú činnosť vyvíjali všade tam, kde by sa vzmáhali bludy alebo neprávosť ľudu. A skutočne, neprestajným hlásaním Božieho slova, dobrými príkladmi a modlitbami zvíťazili nad zlým svetom a premenili smutnú tvárnosť kresťanského sveta.
Pozri: www.dominikani.sk www.frantiskani.sk www.kapucini.sk
Ani v novoveku, keď Cirkev prežila ťažké časy trhania jednoty (vystúpenie Martina Luthera, Kalvína, Zwingliho, Henricha VIII.), Boh nenechal Cirkev bez schopných mužov: Boh vzbudil mužov misionárov, svätého Karola Boromejského, svätého Františka Saleského a svätého Ignáca z Loyoly.
Svätý Karol Boromejský, milánsky arcibiskup, sa snažil obrátiť veriacich zablúdených do kalvínstva. Konal im misie s pomocou význačnejších kňazov, z ktorých jeden každé ráno mal kázeň o článkoch viery na utvrdenie katolíkov a obrátenie kacírov. Po kázni slúžil arcibiskup svätú omšu a sám povedal mravoučnú kázeň. Popoludní zas iný kňaz vykladal katechizmus. Ostatní kňazi spovedali.
Podobnou horlivosťou vynikal svätý František Saleský. Tento svätý muž chodieval do mnohých miest a dedín vo Švajčiarsku, konal misie a spasiteľným učením nasycoval tých, ktorí boli najviac zanedbaní a zvedení do Kalvínovho bludu.
Na poli domácich misií najviac však môžeme ďakovať svätému Ignácovi z Loyoly, ktorý opustiac vojenský život založil reholu Spoločnosti Ježišovej, ktorého členovia sa oddali domácim misiám a ako dobre zriadený šík vojakov sa postavili na odpor všetkým nepriateľom kresťanstva. Bez bázne pred ťažkosťami a nebezpečenstvami ponáhľali sa do miest a dedín. Nestálych vo viere utvrdili. Poblúdených priviedli naspäť do lona Cirkvi. V hriechu a neprávostiach žijúcich odviedli od samopašného života. Nepriateľov pomerili a mnohé rozpadávajúce sa manželstvá a rodiny usporiadali... Najväčší apoštol misionár zo Spoločnosti Ježišovej bol svätý František Xaverský, ktorý obrátil tisíce Indov a Japoncov na katolícku vieru.
Pozri: jezuiti.sk
Keď dávny nepriateľ ľudského pokolenia, diabol, videl, že otcovia jezuiti postavili pevnú hrádzu jeho pustošeniu a veľa oklamaných a omámených duší priviedli späť do lona Cirkvi, začal napádať celé kresťansko-katolícke náboženstvo a všetok mravný cit v ľudských dušiach. Ale aj proti tomuto jeho podujatiu Boh vzbudil nového apoštola misionára svätého Vincenta de Paul, ktorý roku 1616 s veľkým úspechom konal misie roľníkom na panstve Gondi v ambianskom biskupstve (Francúzsko). Povzbudený výsledkom svojej činnosti založil spolok misijných svetských kňazov a podľa patróna svätého Lazára ich nazval lazaristami. Kongregácia lazaristov trvá až podnes a ich úlohou je chodiť po mestečkách a dedinách, horlivým hlásaním Božieho slova a starostlivým vysluhovaním sviatostí vytrhnúť ľudí z okovov hriechu a znovu zažať v ich srdciach svetlo viery. Lazaristi sa rozišli do Talianska, Poľska, Škótska, írska. Na Slovensku tiež začali činnosť založením apoštolskej školy v Banskej Bystrici. Spomedzi lazaristov vyšli najchýrnejší biskupi Bosuet a Fenelon.
Pozri: www.vincentini.sk
V 18. storočí sa zjavil na obzore katolíckeho života iný apoštol misionár v osobe svätého Alfonza Liguori, ktorý zvláštnym Božím riadením opustil životnú advokátsku dráhu. Roku 1726 sa stal kňazom, konával misie pre ľud v Neapole a jeho okolí (Taliansko). Keďže svojou činnosťou dosiahol značné zlepšenie mravov, roku 1732 založil Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa, nazvanú redemptoristi, aby svätými misiami prispel duchovnou pomocou a obrodou vidieckemu ľudu. Kongregáciu redemptoristov schválil Benedikt XIV. roku 1749. - Misijná činnosť redemptoristov sa na Slovensku začala roku 1912 v Rajci. Prvé misie tam konali otcovia redemptoristi z Moravy. Po roku 1918 si na Slovensku založili 3 kláštory.
Pozri: www.cssr.sk www.redemptoristi.sk
Sľubný pokrok misií vo Francúzsku zastavila revolúcia roku 1790. Keď sa po skončení revolúcie náboženstvo mohlo znovu voľne hýbať, konali sa na všeobecné dožadovanie misie roku 1815 vo viacerých diecézach. - V Nemecku a v Rakúsku prekvitali misie za Márie Terézie. Rozličnými nepokojmi v 18. storočí boli na čas pretrhnuté, ale redemptoristi ich zase obnovili.
Prvé známejšie misie v novších časoch na Slovensku boli za ostrihomského kardinála arcibiskupa Jána Scitovského v Trnave roku 1850.
Niekedy sa môže i v krátkom čase medzi ľudom zakoreniť istá náboženská vlažnosť natoľko, že ju nemožno dostatočne v krátkom čase vykoreniť zvyčajnými prostriedkami pastierskeho úradu miestneho duchovného...
Horliví kňazi misionári vzbudzujú v ľude zvláštnu pozornosť; ich reči vyvolávajú väčší ohlas, skôr preniknú k srdciam, priťahujú ich do služby Kristovi a ľahko pripravia obrátenie a znovuzrodenie i zatvrdnutých duší a tiež ľahšie povzbudia zbožné duše k väčšej horlivosti.
1. Tam, kde sa konajú domáce misie, zmiznú všelijaké predsudky, ktoré mnohí prechovávali voči Katolíckej cirkvi a rehoľníkom.
2. Láskavá, múdra a od všetkého zisku vzdialená horlivosť misionárov spôsobuje, že si začnú vážiť kňazský stav.
3. Na mnohých miestach znova ožije zadusený katolícky duch, lebo k svojmu duchovnému úžitku sa obrátili ženy viac naklonené k zbožnosti, ale aj tvrdí muži, vojaci atď.
4. S prinavrátením ducha nábožnosti po misiách sa zakladajú rozličné náboženské spolky, mnohí tak medzi mužskou, ako aj ženskou mládežou dostávajú milosť povolania do kňazského a rehoľného stavu.
5. Skazení a v neprávostiach žijúci kresťania, ktorí viac rokov sv. spoveď zanedbávali a polepšenie im ani len na um neprišlo, na misiách sa prebudili zo svojho duševného smrtného spánku, zmierili sa s Bohom a začali žiť riadnym kresťanským životom.
6. Tí, čo žili v nepriateľstve, dojatí večnými pravdami sa zmierili; neverní a nesvorní manželia začínajú svorne a pokojne nažívať pre blaho Cirkvi a šťastie vlasti.
7. Nejeden inoverec, ktorý len zo zvedavosti prišiel na misie, mocou Božej milosti zavrhol svoj náboženský blud a navrátil sa do lona svätej Cirkvi.
Všade, kde sa konajú prvé misie, postaví sa pri kostole veľký drevený kríž, na ktorom býva vyrytý rok, v ktorom boli misie.
(Pozri: Misijný kríž pri kostole v Starej Bystrici)
Zdroj: Nábožné výlevy, SSV 2009, s. 1921 n.