Deň počatého dieťaťa 25. marec

Chcete vedieť viac? Pozrite si reláciu:)

Už dlho nosím svoj príbeh v hlave a váš článok bol ten správny impulz na jeho opísanie. Vždy som bola veriaca, odkedy sa pamätám. Myslela som, že mne sa to nemôže stať. Mali sme už dve deti, Pán Boh nám ich dal vždy, keď sme sa rozhodli, že dieťa chceme. Bola som už päť rokov doma. Práve sme sa presťahovali do nového domčeka, malého, ale nášho. Už sme sa s manželom tešili, kedy začnem pracovať, aby sa nám ľahšie splácali dlhy. Nič sme si nepriali menej, ako ďalšie dieťa práve v tomto čase. Keďže ani manžel, ani ja už nie sme najmladší, považovali sme veľkosť našej rodiny za konečnú. Po troch mesiacoch v novom bývaní som zistila, že Pán Boh rozhodol inak.

Musím priznať, že v prvom momente som sa naozaj potešila. Deti mám veľmi rada. Ale potom sa na mňa všetko zosypalo. Reálne som si predstavila, že ďalšie roky  budem zasa len doma, môj postup v práci je v nedohľadne, po rokoch odriekania zase ďalšie odriekanie, dovolenka v nedohľadne, samé povinnosti… Aj manželova reakcia bola rovnako reálna ako daný stav. Už nevládal pracovať za celú rodinu, aj jemu sa zrazu zdalo, že budeme mať na chrbte naložený väčší batoh, ako dokážeme uniesť. Či ich budeme vládať vychovať a všetky tie strachy, keď sa človek chce spoľahnúť na seba a na svoje sily. A k tomu ešte otázniky, ako to dopadne, keď som brala asi tri druhy liekov (na alergie, žalúdok a kŕčové žily), ktoré sa nesmú brať v tehotenstve, hlavne na jeho začiatku.

Lekár bol najprv milý, keď mi oznamoval pri sonografii, že dôvodom mojich bolestí maternice nie je nijaký zápal, ale tehotenstvo. Keď videl, že som zostala v šoku, ponúkol mi potrat, a to čím skôr. Že vraj, načo by som sa deväť mesiacov trápila, či bude dieťa v poriadku alebo nie, keď som brala lieky.

Nezabudnem ako zvážnel, až zosmutnel, keď videl, že som sa dieťatku nepotešila. Návrh na potrat bol už len strohým pracovným postupom. Vôbec nemal v úmysle mi vysvetliť, čo sa bude so mnou diať, keď pôjdem na zákrok. A to je asi najväčší problém lekárov. Aj tí, ktorí dosť chápu, čo vykonávajú, nemajú odvahu povedať vystrašenej žene celú pravdu o popotratovom syndróme. A ja som o tom nevedela vtedy takmer nič.